Ako na menej plastu,  Bez odpadu

Kompostovateľný plast. Je to naozaj riešenie?

Veľa ľudí si už začína uvedomovať, že plasty sú obrovským problémom pre našu planétu. Používame ich vo veľkých množstvách, ale nedokážeme ich správne recyklovať. Mnohé druhy plastov sa dokonca nerecyklujú vôbec. A tie, ktoré sa recyklujú, skrývajú jeden veľký problém. Recyklácia plastov totiž nie je uzavretý kolobeh. Zatiaľ nedokážeme zrecyklovať PET fľašu a vyrobiť z nej úplne rovnakú fľašu. Recyklovaný plast totiž nie je dostatočne kvalitný a preto ho môžeme použiť iba ako prímes pri výrobe nových PET fliaš. Stále teda musíme ťažiť ropu a vyrábať z nej panenský plast ako základný materiál pre výrobu.

Preto sa mnohí z nás snažia používanie plastov minimalizovať a prechádzať čo najviac na tzv. bioplasty.

A s dopytom prichádza aj ponuka. V obchodoch sa pomaly začínajú objavovať biodegradovateľné plastové taniere a poháre. Mnohé festivaly podávajú občerstvenie v jednorazovom kompostovateľnom riade. A my sa z toho všetci tešíme. Pretože máme dojem, že všetko čo začína predponou “bio-” musí byť predsa dobré pre naše zdravie a pre životné prostredie. Ale je to naozaj tak aj v prípade bioplastov? Vieme vôbec, čo sa za tým pojmom skrýva?

Označenie bioplast nie je presne definované žiadnym zákonom a preto je jeho použitie veľmi široké. Najčastejšie sa pojmom bioplast označujú produkty, ktoré sú aspoň sčasti vyrobené z nejakej prírodnej zložky, väčšinou z kukuričného škrobu či cukrovej trstiny. Takýto bioplast však nemusí byť biodegradovateľný a už vôbec nie kompostovateľný.

Odborníci momentálne rozlišujú tri druhy bioplastov:

Jediným bioplastom šetrným k prírode je teda tretí typ – je vyrobený z obnoviteľných (rastlinných) zdrojov a zároveň je bio-rozložiteľný. Týchto bioplastov je však na trhu zatiaľ iba veľmi málo.

Spoločným menovateľom týchto bioplastov je však jedna základná vec. Zatiaľ nemáme doriešené, čo s nimi, keď doslúžia. Práve toto je ten problém, ktorý si mnohí spotrebitelia neuvedomujú.

Čo sa vlastne dnes deje s bioplastom po ukončení jeho životného cyklu? Väčšinou vôbec nič!

Ak si myslíte, že biodegradovateľné vrecia na odpad či vrecúška na psie exkrementy sa raz-dva rozložia a zmenia sa na humus či zmiznú bez stopy, tak ste na omyle. Bohužiaľ. Biodegradácia je proces, pri ktorom sa materiál rozkladá vplyvom mikroorganizmov na vodu, oxid uhličitý a biomasu. A v závislosti na pôvodnom zložení môžu byť výsledkom aj rôzne toxické zvyškové látky. Väčšina bioplastov na svoj úspešný biologický rozklad potrebuje veľmi špecifické podmienky. Napríklad primeranú vlhkosť, teplotu okolo 60 °C, dostatočne okysličené prostredie a pravidelné prehrabávanie. A to všetko po dobu napríklad 90 dní. No takéto podmienky sú iba v špecializovaných priemyselných kompostovacích zariadeniach. V záhradnom kompostéri, na skládke či len tak v prírode takéto podmienky jednoducho nenastanú a bioplast sa nerozloží (podobne ako bežný konvenčný plast).

 Bioplasty rozložiteľné aj v obyčajnom záhradnom kompostéri sú veľmi zriedkavé. Spoznáte ich podľa jedného z týchto certifikátov:

Takže je na mieste sa zamyslieť. Kam sa reálne dostane ten bioplastový tanier z vašej rodinnej grilovačky? Aká je pravdepodobnosť, že sa dostane do priemyselnej kompostárne? Ak ho hodíte do zmesového odpadu, tak skončí na skládke či v spaľovni. Ak ho hodíte do žltého kontajnera, tak ešte skomplikuje recykláciu klasických plastov. Čo s ním teda? Má vôbec zmysel ho kupovať?

Je teda jasné, že bioplasty momentálne neriešia náš globálny problém s plastami. Najprv musíme vybudovať celú infraštruktúru na oddelený zber týchto bioplastov, ich následnú recykláciu a kompostovanie na konci života, keď už recyklácia nie je možná. Tento kompost by mal byť následne použitý pri pestovaní plodín na výrobu ďalších bioplastov a tak by nám vznikol uzavretý kruh cirkulácie materiálu a zdrojov, v ktorom by nevznikal žiadny zbytočný odpad.

Tiež si treba uvedomiť, že pri náraste spotreby bioplastov vzniká aj obrovský tlak na nárast pestovania vhodných plodín. To môže spôsobiť nadmerné používanie chemických hnojív a pesticídov, ničenie a degradáciu pôdy a tiež odlesňovanie s cieľom získať dostatok poľnohospodárskej pôdy.

Preto je do budúcna dôležité pokračovať s výskumom. Veľmi sľubný je práve projekt Slovenskej technickej univerzity vedený profesorom Pavlom Alexym, ktorý vyvinul novú generáciu bioplastov z obnoviteľných zdrojov, rozložiteľných aj v prírodných podmienkach – v pôde či vo vodných tokoch. V spojení s ďalším českým výskumom dokonca vznikol spôsob ako tieto bioplasty vyrábať z použitého kuchynského oleja, ktorý je sám o sebe veľkou environmentálnou záťažou (biotechnológia Hydal).

 Dovtedy nám však ostáva iba jedno logické riešenie. Minimalizovať používanie plastov. Hlavne tých jednorazových.

ODMIETAŤ, REDUKOVAŤ A ZNOVU POUŽIŤ!

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *