Žijeme v digitálnej dobe a preto sa celkom prirodzeným vývojom stalo, že sa aj knihy pretvárajú do digitálnej podoby. A tu prichádza otázka a zamyslenie nad tým, či je možné povedať, že kniha pretransformovaná na displej čítačky je ekologickejším riešením, ako tradičná papierová forma.
Každý pohľad na vec má dve strany. To, či kupovať alebo nekupovať papierové knihy je veľmi kontroverzná téma. Povedzme si úprimne, ak si kúpime či dostaneme do daru knihu, koľkokrát si ju prečítame? Kedy ju po prvom prečítaní znova vytiahneme z police? Svojím spôsobom sa knihy, ktoré ležia v obývačkovej skrinke stávajú iba jednorázovým tovarom. V ideálnom prípade kolujú medzi známymi, kamarátmi a rodinou alebo sa doslova dedia z generácie na generáciu.
Či v elektronickej alebo papierovej verzii – čítame rovnaký text, ale predsa, ten pocit sa líši
K jednoznačným plusom papierovej knihy patrí jej vôňa a možnosť dotknúť sa jej – dotyk podporuje “celistvosť” knihy. Jednoducho, viete, že niečo konkrétne držíte v rukách. Listovanie v knihe je príjemnejšie ako “scrollovanie” a pohodlné je aj vložiť si do nej záložku či vpísať poznámky.
Papierová kniha môže podporovať cieľavedomosť – nedá sa iba tak vypnúť, prepnúť či vymazať. Jednoducho ste ju raz kúpili alebo dostali a máte ju na očiach – keď ju rozčítate, viac Vás to nabáda knihu dočítať. 🙂 Tlačená forma môže byť pre niektorých praktickejšia z dôvodu, že sa ľahšie vrátite k textu označením konkrétnej stránky alebo textu.
Tradičné knihy a e-booky z pohľadu ekológie
Mnohým z nás by sa mohlo zdať, že čítačky sú šetrnejšie k prírode, keďže na ich výrobu nie je treba papier. Viaceré štatistiky však hovoria, že práve výroba jednej čítačky zanechá na planéte viac než dvadsaťnásobne väčšiu uhlíkovú stopu ako výroba jednej knihy. Na produkciu jednej čítačky je potrebné vyťažiť niekoľko druhov minerálov a spotrebovať obrovské množstvo vody. To je základný “proti” argument alebo ak chcete, obhajoba papierových kníh, najmä keď uvážime, že tak, ako všetky elektronické zariadenia, má aj čítačka svoju životnosť. Tak vzniká elektroodpad, z ktorého sa zatiaľ celosvetovo recykluje iba 20%.
Čítačkám sa samozrejme nedajú uprieť ich výhody – sú skvelé pri cestovaní (nemusíte so sebou vláčiť ťažkú knihu) a tiež v nej môžete mať uložených viac kníh ako dokážete za svoj život prečítať a sú dostupné hocikedy (teda za predpokladu, že máte na dosah elektrickú energiu). Avšak dá sa povedať, že ak na čítačke neprečítate aspoň 22 kníh pred tým, ako sa pokazí alebo ako ju vymeníte za novší model, dopad na životné prostredie je oveľa väčší, ako keby ste si ich prečítali v tlačenej forme.
Jedna tradičná tlačená kniha môže v ideálnom prípade slúžiť mnohým rôznym ľuďom. Čítačka sa však len tak ľahko požičať nedá 🙂
Tradičné knihy a e-booky zo zdravotného hľadiska
Používanie čítačiek v čase pred spaním môže mať zlý dopad na Vaše zdravie. Vyžarovanie umelého svetla z monitora (čítačky, notebooku alebo smartphonu) dokáže rozhádzať denný cyklus – telo si myslí, že je ešte deň aj napriek tomu, že už je noc. Takisto to má vplyv na kvalitu a hĺbku spánku. Je dokázané, že človeku, ktorý si svieti do tváre umelým svetlom pred spaním, trvá dlhšiu dobu zaspať a redukuje sa mu vylučovanie melatonínu (hormón, ktorý podmieňuje denný biorytmus) do tela. Čítanie z monitora zvyšuje námahu zraku a dokonca trvá o 25% dlhšie ako čítanie z papiera.
Medzi negatívne vplyvy čítania textu z monitora môžeme zaradiť aj fakt, že sa líši spôsob čítania – pri monitore čítame rýchlejšie – vyslovene pohľadom skenujeme obraz a čím je text dlhší, tým je menšia pravdepodobnosť, že ho dočítame dokonca. Dá sa teda povedať, že text na monitore nečítame s takou vytrvalosťou a sústredenosťou ako ten na papieri.
Sú knihy predmetom konzumu?
“Zero waste” filozofia priamo súvisí s konceptom minimalizmu – jeho podstatou je nekupovať a nevlastniť to, čo vyslovene človek nepotrebuje alebo denne nevyužíva. Papierové knihy však nemusíme vlastniť – dajú sa jednoducho, dostupne a bezproblémovo požičať alebo kúpiť z druhej ruky a potom posunúť niekomu ďalšiemu. V každom meste aj dedine sa pravdepodobne nachádza knižnica. Cena členského sa pohybuje okolo 5 eur na rok a na jedno požičanie si môžete vziať zväčša až 5-6 kníh. Do módy sa dostávajú aj knižné výmeny na verejných miestach – na stanici, trhu či pred knižnicou – Vašu knihu, ktorú ste si už prečítali tam odložíte a na výmenu si vyberiete inú. Slobodne a zdarma.
Ako sa teda z hľadiska konzumného postaviť k papierovým knihám? Je pravda, že tradičné knihy narozdiel od tých virtuálnych majú nejaký objem a teda zaberajú priestor. Ťažba stromov, spotreba vody a energie na tlač a distribúciu kníh do predajní z nich nerobí eko riešenie číslo jeden. V prvom rade by sa čiastočne dalo tomu predchádzať dopytom zákazníkov po produktoch (zošity, učebnice, denná tlač, knihy). V druhom rade zdieľaním a využívaním kníh, ktoré už vlastníme.
Okrem zopár obľúbených kníh určite doma skladujete aj tie, ktoré si už pravdepodobne nikdy viac neprečítate – romány, detektívky a podobné “jednorázovky”. Papierové knihy však nemusíte skladovať celý život. Môžete ich posunúť rodine, známym, do knižníc či antikvariátov… V knižniciach sa pravdepodobne potešia, ak im prinesiete napríklad beletriu, ktorú už doma nezúžitkujete – v súčasnosti nemajú taký rozpočet na nákup nových titulov, ako kedysi.
Užitočné a využiteľné sú knihy z tých žánrov, ku ktorým sa môžete stále vracať – tie sa oplatí kupovať, pretože ich v určitých situáciách potrebujete. Sú to napríklad encyklopédie, návody, odborná literatúra (z oblasti biológie, medicíny, zdravého životného štýlu, zdravej stravy…), ku ktorým môžete sa stále vracať. Srdcovkou sú aj detské knihy.
Knihy majú pozitívny vplyv na deti – čítanie podporuje obrazotvornosť a predstavivosť
Deti sú najvďačnejší spotrebitelia príbehov. Vôbec im neprekáža, keď si tú istú knižku čítajú pokojne aj každý večer pred spaním. Farebné ilustrácie sa popri tom ako rodič číta príbeh, stávajú “živými”. Tí z Vás, čo ešte patria do kategórie detí, ktoré nevyrastali na digitálnych médiách (PC, tablet a Youtube) si iste spomínate na svoju najobľúbenejšiu detskú knihu. V dnešnej dobe je oveľa ťažšie dieťa zaujať “iba” obrázkovou knihou, no čítanie z papierových má na deti veľmi dobrý vplyv – preto je čoraz viac dôležitejšie, aby sa deti odmalička učili čítať aj týmto spôsobom.
V jednej štúdii z roku 2013 sa na deťoch od 3 do 5 rokov zistilo, že tí, ktorým rodičia čítali z elektronického zariadenia, preukázali nižšie schopnosti porozumieť čítanému textu ako tie deti, ktorým rodičia čítali z tradičných tlačených kníh. Čiastočným dôvodom podľa výskumníkov bolo to, že rodičia a najmä deti sa pri čítaní viac sústredili na samotné zariadenie ako na intrepretáciu príbehu.
Poukázali tiež na to, že čítanie z obrazovky podporuje akúsi netrpezlivosť u detí – stále ich láka sa obrazovky dotýkať, posúvať strany, stláčať tlačidlá…Tradičné čítanie skôr nabádalo k diskusii, dialógu rodiča s dieťaťom a tým aj k schopnosti lepšie porozumieť textu a rozšíriť si slovnú zásobu a celkový lingvistický vývoj.
Zdroje:
https://theecoguide.org/books-vs-ebooks-protect-environment-simple-decision
https://www.nytimes.com/2014/10/12/us/is-e-reading-to-your-toddler-story-time-or-simply-screen-time (.html)
https://hms.harvard.edu/news/e-readers-foil-good-nights-sleep
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2652/je-lepsie-citat-z-monitorov-alebo-z-papiera
https://www.thebalancesmb.com/e-waste-and-the-importance-of-electronics-recycling-2877783
One Comment
Júlia
Super článok, ďakujem 🙂